S manželom sme spolu 12 rokov, 7 rokov manželia a máme 2-ročnú dcéru. A celý náš vzťah riešime zásadný problém – jeho koníček – snowboard a množstvo času, ktorý na ňom strávi. Je tam pokojne každý deň, keď neprší, priemerne 6 hodín, celú zimu – bývame priamo v lyžiarskom stredisku. Do práce normálne chodí, našiel si takú, aby mohol snowboard bez problémov prevádzkovať v tomto rozsahu. Než sa nám narodila dcéra, bolo oveľa ľahšie mu to tolerovať, aj keď, vždy ku koncu zimy som už počítala dni než sa „vráti“. Ale teraz to už začína byť neznesiteľné, vadí mi to hlavne kvôli tomu, že je podľa mňa málo s dcérou.

Inak, keď je s ňou, snaží sa, musím povedať, že bez snowboardu je perfektný manžel aj otec. On mi oponuje tým, že celý zvyšok roka je s rodinou a teda priemerne vzaté je oveľa viac s rodinou ako na svahu. A ešte, že je to dočasné, že nebude môcť takto snowboardovať do 50, takže chce čo najviac využiť čas, čo ešte má… Ale už sa kvôli tomu hádame prakticky neustále… naše hádky začínajú byť vážne pod úroveň, krik a nadávky už nie sú vôbec výnimočné. Teraz sa už dva dni vôbec nebavíme a ja už neviem, čo mám robiť.

Do toho blbá ekonomická situácia, rodiny máme ďaleko, takže som tu na to sama. Poslala by som ho do hája, ale mám ho veľmi rada a on ma tiež, ale kompromis tiež nie je možný, pretože jednoducho ten sneh tam je teraz… Takže neviem čo s tým mám robiť. Som z toho nešťastná, stále premýšľam, ako to urobiť, aby obe strany boli spokojné, ale jednoducho na nich neprichádzam, aj keď by som chcela. Je mi to hrozne ľúto, pretože ten čas, ktorý inak trávia na snowboarde, by mohol namiesto toho využiť s nami. Poslednou dobou už sú tie hádky iba horšie a horšie. Naozaj som sa nechcela hádať, ale úprimne ma štve to, ako sa chová. A na žiadny kompromis nechce pristúpiť. Príde mi že od nás vyložene uteká, len aby mal pokoj…